Soľ nad zlato

Soľ nás sprevádza od chvíle, kedy sme sa naučili jedlo nielen uloviť, ale ho aj konzervovať. Možnosť uchovávať mäso a ryby znamenala možnosť prežiť zimu. Nie náhodou sa o soli hovorilo ako o bielom zlate. V stredoveku platilo, že unca soli mala hodnotu unce zlata a rímski vojaci boli soľou aj vyplácaní – ich výplata sa volala salarium – odkiaľ pochádza aj anglické slovo salary (výplata).

Nie každá krajina mala prístup k moru a nie každá morská oblasť mala plytké a stojace more v lagúnach, kde sa soľ mohla ručne zbierať. Výroba soli bola závislá na prírodných podmienkach. Keď prišli záplavové dažde, lagúny sa zatopili a v danom roku soľ nebola. Jej cena rástla.

Cena soli sa zmenila spolu s priemyselnou revolúciou. Tá uzavrela prírodné procesy do obrovských výrobných hál – vyparovanie mora a zber soli zautomatizovala. Už nebol pánom vietor a Slnko, ale človek. Pokrok si našiel cestu aj do soľných baní, kde sa soľ ťaží podobne ako uhlie alebo do podzemných úložísk soli, kam sa vháňa voda, ktorá sa následne vyparuje.

Dnes sa na svete vyrobia stovky miliónov ton soli ročne. Väčšina mieri do priemyslu – na výrobu plastov či celulózu. Časť celkovej produkcie soli sa použije na posyp ciest alebo zmäkčovanie vody. Odhaduje sa, že asi 6 % sa spotrebuje v potravinárstve a asi len pätina z tohto množstva (čiže 1 % z celkovej produkcie) pochádza z morskej výroby.

Často sa predpokladá, že morská soľ je oproti priemyselnej soli zdravšia. Pravdou je, že obsahuje minerály, ktoré priemyselne vyrobená soľ spracovaním stratí, sú to ale stopové množstvá, preto je toto tvrdenie nepresné.
Rozdiel je vo vlhkosti (morská je vlhšia), štruktúre (morská rozmanitejšia) a chuti (morská podľa miesta či roku zberu chutí rôzne). V skratke ručne zbieraná soľ je živá a má svoj príbeh.
A aj keď je oficiálne ručný zber morskej soli príťažlivý skôr kultúrne než zdravotne, čo sa nás týka, inú ako ručne zbieranú morskú soľ u nás kuchyni nenájdete. 😊

More je jednoducho historicky najprirodzenejším zdrojom soli. A Jadran, so svojím slnkom, vetrom a plytkými lagúnami, patril medzi miesta, kde sa soľ neťažila v baniach, ale pomaly, trpezlivo kryštalizovala, zo vzájomného pôsobenia mora, slnka a vetra. Dodnes sú na chorvátskom pobreží tri miesta, kde sa tento tradičný spôsob zberu soli zachoval. Každé má svoje individuálne čaro a ak pre Vás znamená jeho návšteva len malú zachádzku na ceste za letnou dovolenkou, neváhajte, zastavte sa a nechajte sa zlákať storočiami dlhou tradíciou zberu soli.

Soľný kvet je najjemnejšia forma morskej soli. Vzniká len počas horúcich, bezveterných dní na hladine soľných polí, kde sa vytvorí tenká vrstva krehkých kryštálikov. Zbiera sa ručne, veľmi opatrne, a nikdy sa nemelie. Zachováva si prirodzenú vlhkosť a jemnú, komplexnú chuť. Používa sa výlučne na dochutenie hotových jedál – stačí pár vločiek, aby zvýraznili chuť rýb, zeleniny či chleba s olivovým olejom.

Ston

Solana Ston sa nachádza kúsok od Dubrovníka, na polostrove Pelješac a je najstaršou európskou morskou solanou. Jej vznik sa datuje až dve tisíc rokov pred Kristom, čo znamená, že tradícia zberu soli sa tu drží viac ako 4.000 rokov.

Najväčší rozmach solana zažila v 14 tom a 15 tom storočí pod Dubrovníckou republikou. V tom čase príjmy zo solany tvorili až tretinu všetkých dubrovníckych príjmov, a tak sa republika rozhodla vybudovať druhé najväčšie opevnenie na svete a dve úplne nové mestá, ktoré tieto hradby spájali – Mali Ston a Ston. Celkom 5,5 km kamenného opevnenia sa miestami týči až 110 m vysoko a je možné naň vyjsť a kochať sa pohľadom do krajiny.

Solana je zaujímavá tým, že každý z 58 bazénov má meno po svätcovi, len jeden bazén sa volá Mundo (Svet) a soľ z neho sa vozila na viedenský dvor a časť sa rozdávala ako pomoc chudobným.

Ak chcete spojiť výlet do Solany s niečím ďalším zaujímavým, odporúčame vinnú oblasť na Pelješci, kde sa pestuje vynikajúca odroda Dingač – môžete to spojiť aj s návštevou vinárskeho múzea a ochutnávkou vín. Skvelé je aj údolie Neretvy, kde sa môžete dosýta najesť mandarínok (odtiaľto sa zásobuje celé Chorvátsko). Lokálnou chuťovicou neretvianskeho údolia sú žaby, môžete si ich dopriať napr. u tety Olgy. Urobte si fotku s pelješkim mostom, možno Vás prekvapí, že je to jeden z najfotografovanejších pohľadov Dalmácie. Nuž a kúsok autom je to aj do Dubrovníka.

Nin

Kým Ston dýcha históriou a možno trochu neuchopeným potenciálom, solana v Nine dokáže výborne skĺbiť históriu tradičného zberu soli s príťažlivou prezentáciou a zaujímavým programom pre turistov. 

Vzdialená je len 20 minút autom od Zadaru a rozprestiera sa medzi piatimi národnými parkami (Plitvice, Paklenica, Kornati, Sjeverni Velebit a Krka), pričom v okolí nenájdete žiaden ťažký priemysel či intenzívne poľnohospodárstvo. V preklade to znamená, že ak si kúpite ninskú ručne zbieranú soľ, bude nádherne biela ako sneh, pretože more je tu čisté ako nikde inde v Európe.

Soľ ako minerál dlho nemohla byť certifikovaná bio, to bolo umožnené len pre poľnohospodárske suroviny. Toto nariadenie sa zmenilo v roku 2021 a Solana Nin je len jednou z troch európskych solán, ktoré prešli bio certifikáciou a v súčasnosti ponúkajú na predaj aj certifikovanú bio soľ za neuveriteľne lacný peniaz.

Môžete sa pripojiť k jednému zo 100 tisíc návštevníkov, ktorí ročne absolvujú 45-60 minútovú prednášku priamo pri soľných bazénoch. Pozor, exkurzie prebiehajú len ráno a podvečer a len od mája do septembra. Na prelome júla a augusta solana organizuje Soľný festival, vtedy je vstup zdarma a celý víkend prebiehajú rodinné aktivity.

Priamo v Solane je aj Múzeum a značkový obchod, kde si môžete nakúpiť krásne suveníry, ale aj napríklad 5 kg balenie bio soli.

Nin je nádherné miesto na výlet z viacerých dôvodov – bývalo kráľovským mestom a aj keď je rozlohou malé, tak je malebné a nájdete tu aj také klenoty ako (vrajže) najmenšiu katedrálu na svete. Nečakajú tu na Vás len pamiatky, ale aj prírodný unikát – nádherná piesočná Kraljičina plaža, ktorá je obľúbená pre bahenné kúpele, ktoré si tu môžete dopriať vo voľnej prírode a potom sa omyť v nádherne čistom a plytkom mori.

Ak už ste sa vybrali týmto smerom, navštívte po ceste aj Zadar (článok s našimi odporučeniami nájdete tu). Alebo, ak sa do solany nechystáte, ale Zadar navštívite určite, choďte si kuknúť aspoň ich značkový obchod v centre mesta.

Nadchol Vás zber soli tak, že by ste radi videli viac? Nema problema. asi 45 minút autom z Ninu sa nachádza ďalšia solana. O tej si povieme viac na ďalších riadkoch.

Pag

Hovorí sa, že čo ostrov to unikát a aj keď sa niektoré ostrovčeky podobajú jeden druhému ako cez kopírak, tak Pag je medzi ostrovmi pojem. Je to dané jednak veľkosťou – Pag je piaty najväčší ostrov v Chorvátsku, ale predovšetkým kombináciou extrémov, ktorá sa tu majstrovsky snúbi.

Pag ponúka spojenie skalnatej mesačnej krajiny, ohromne silného vetra a spaľujúce slnko, čo je zásadný a nevyhnutný základ pre zber soli.

Kým Ston a Nin poskytujú romantický pohľad do histórie a vyprodukujú okolo 500 ton soli ročne, na Pagu sa  ročne vykryštalizuje cez 30 000 tón soli. Násobne väčšia rozloha, ale aj moderný prístup, kedy sa len časť soli zbiera tradične, sú toho dôvodom. Rovnako aj tu môžete navštíviť múzeum, či prehliadku solany. Dobre je si preveriť otvárací čas, nebýva otvorené celý deň, zväčša len ráno a na večer.

Špecifikom ostrova je morský aerosól, ktorý pokrýva aj pastviny a kamene a dáva možnosť vzniknúť ďalšej pažskej špecialite – unikátnemu pažskému sýru, ktorý produktujú kade tade sa túliace ovce. Výbornou správou je, že len 4 minúty autom od Solany je aj Sirana, kde ponúkajú exkurzie a ochutnávky sýrov.

Pag je známy aj svojou čipkou, nájdete tu dokonca aj múzeum, len pozor, otvorené býva len 2 hodinky denne.

Čo sa týka prírodných krás, navštívte Mars – a či 2-3 hodinový peší okruh po mesačnej krajine Pagu (dajte si vyhľadať Trail on Mars). Ak chcete vyraziť v lete, tak len skoro ráno alebo potom podvečer, keďže Slnko tu pečie plnou parou. Pozor, na ceste nenájdete ani žiadne občerstvenie, tak si vezmite dostatok vody, aby z Vás nezostal len jeden slaný kryštál.

Pevne verím, že po prečítaní tohto článku sa budete na soľ v kuchyni pozerať inak. Možno si pri ďalšej návšteve chorvátskeho pobrežia pribalíte so sebou aj kúsok mora – ručne zbierané biele zlato z miesta, kde ste boli alebo sa len chystáte.

V starom Ríme bola unca zlata rovná unci soli, avšak my, odchovanci Dobšinského rozprávok sme dobre poučení o tom, že jej hodnota sa nemeria ani váhou, ani cenou, ale jej významom. Soľ nad zlato!

Balíček morskej soli je preto viac než suvenír. Je to symbol miesta, slnka a času, ktorý sa dá použiť, zdieľať a pripomínať si pri každom varení či kúpeli. A práve v tom je jej čaro – dovolenka, na ktorú si spomeniete znova a znova, deň čo deň.

P.S.: Ak sa vám článok páčil, podeľte sa oň s ostatnými! Nuž a pokiaľ si od nás zase radi niečo prečítate, prihláste sa k newslettru, tak budete mať istotu, že vám zaujímavosti od nás pristanú rovno do schránky!